Farnosť TRSTÍN
Rímskokatolícka farnosť sv. Petra a PavlaAmbróz Lázík
Narodil sa 7. decembra 1897 rodičom Márií a Jozefovi ako druhé dieťa. Prvá bola dcéra Rozália. Pokrstil ho Martin Kollár 8. decembra.
Rodičia pracovali na malom hospodárstve, z čoho sa živila celá rodina a Ambrózovi poskytli možnosť ísť na štúdiá. V roku 1920 prešiel do školy v Šamoríne, aby sa zdokonalil v maďarčine. Zo Šamorína sa vrátil s vynikajúcim prospechom do Arcibiskupského gymnázia v Trnave. V polovici októbra 1915 zložil mimoriadne skúšky zo šiesteho ročníka. V polovici júna 1916 sa stal vojakom Trnavského pešieho pluku Uhorskej kráľovskej armády. 28. júla 1916 bol zajatý na severe Ukrajiny i s ďalšími spolubojovníkmi ako bol Augustín Hajtmánek z Trstína.
Podobne ako jeho gymnaziálne štúdiá narušila vojna, tak jeho bohosloveckú dráhu komplikovali geopolitické zmeny strednej Európy. Staré Rakúsko-Uhorsko sa rozpadlo, vznikli nové štáty. 28. októbra 1918 vzniklo Československo. Jeho južná hranica rozdelila Ostrihomskú diecézu. Preto musel Ambróz Lazík prestúpiť na teologickú fakultu do Olomouca. Ambróz Lazík pokladal obdobie v štúdia v Olomouci za kľúčové obdobie vlastnej kňazskej formácie. V Olomouci však nedoštudoval, ale posledný rok absolvoval v Nitre.
Primičnú omšu odslúžil 9. júla 1922 v Nádaškom Hájičku, 10 dní po vysviacke. Z domáce prostredia odišiel v septembri, keď ho biskup Pavol Jantausch ustanovil za kaplána v Dvoroch nad Žitavou. V novembri 1923 si ho vyžiadal profesor Karol Körper do Nových Zámkov. Prvého septembra 1925 bol menovaný za archivára úradu Trnavskej apoštolskej administratúry. S biskupom Jantauschom museli riešiť vážne cirkevno-politické problémy. V roku 1933 získal doktorát z teológie. V rokoch 1936 – 1940 bol generálnym vikárom Trnavskej apoštolskej administratúry. V roku 1938 dostal tituly apoštolského protonotára, kanonika Bratislavskej družnej kapituly a bol vymenovaný za rektora Kňazského seminára v Bratislave. V roku 1942 sa stal farárom v Trnave. Úctu veriacich k „patrónke slovenského národa“ Lazík prehĺbil zavedením do dnes živej tradície novembrového mariánskeho deviatnika.
Po smrti biskupa Jantauscha v roku 1947 sa stal admitistrátorom Trnavskej apoštolskej administratúry. 14. augusta 1949 sa konala biskupská vysviacka pod prísnym dohľadom ŠTB. V deň vysviacky boli pozastavené vlakové spojenia do Trnavy. Rodina sa na vysviacku dostala pešo a niektorí členovia sa priviezli na traktorovej vlečke. Za biskupské heslo si vybral „AVE CRUX“. Niesol svoj kríž oddane a trpezlivo ba hrdinsky.
Ťažké päťdesiate roky prežíval v domácom väzení, pod dozorom ŠTB. V roku 1951 sa nemohol zúčastniť pohrebu vlastného otca v Trstíne. Všetky tieto udalosti sa podpísali na jeho zdraví. Dlhé roky trpel cukrovkou.
V šesťdesiatych rokoch nastalo čiastočné uvoľnenie a tak sa mohol zúčastniť II. Vatikánskeho koncilu v Ríme. Medzi jeho priority patrila reforma liturgie.
20. apríla 1969 vyčerpaný a chorý na nedeľu Dobrého Pastiera zomrel v Trnavskej nemocnici. Na pohrebe sa zišlo približne 20 000 ľudí, 500 kňazov. Pohreb sa konal pod dohľadom ŠTB. 25. mája 1969 za mohutnej účasti veriacich boli prevezené telesné pozostatky Ambróza Lazíka do rodného Trstína, tak ako si želal.
Životopis Ambróza Lazíka opísal J. Haľko v knihe AVE CRUX, ktorú v roku 2006 vydal SSV v Trnave.
V roku 1997 pri príležitosti 100-tého výročia narodenia Ambróza Lazíka sa konala v Trstíne spomienková slávnosť za účasti všetkých slovenských biskupov. Na jeho rodnom dome je umiestnená pamätná tabuľa.