sv Peter sv Pavol kostol

Farnosť TRSTÍN

 Rímskokatolícka farnosť sv. Petra a Pavla

Bíňovce

Kostol sv. Michala Archanjela

Kostol sv. Michala Archanjela

Pôvodnú miestnu sakrálnu stavbu tvorila iba malá kaplnka, ktorú dal postaviť smolenický zeman Michal Počuch. Väčšina prameňov za rok stavby považuje rok1733, alebo 1740.. Toto vyvracia údaj Pavla Jedličku, ktorý sa odvoláva na kanonickú vizitáciu z roku 1731, kde sa píše, že trstínsky farár je povinný slúžiť omšu v bíňovskom kostole v určených termínoch: druhý deň Vianoc, na Veľkú noc, na Turíce, na sviatok sv. Michala a v oktáve Božieho tela. V rokoch 1760-1764 dal kaplnku rozšíriť farár Juraj Hruškovič. Koncom 19. storočia sa tu omša slúžila každú nedeľu a počas sviatkov. Vykonávali ju kaplani.V roku 1782 bol patrónom kostola gróf Adam Baťan.Kostolná veža bola pristavená v roku 1788. Podľa Ústredného zoznamu kultúrných pamiatok SR č. 770 sa vo veži nachádzajú zvony z rokov 1740 a 1745. Tento údaj nezodpovedá skutočnosti. Pravdou je iba to, že sú dva.

Kostol sv. Michala Archanjela

Väčší (priemer 56 cm) nesie nápis: LIATY SOM NA SLÁVU NAJSVAT. TROJICE/PRE R.K.KOSTOL V …..E Z MILODAROV AMERICKÝCH/RODÁKOV 1923/A. KURBEL V TRNAVE. Nápis dopĺňa basreliéfové stvárnenie Najsvätejšej Trojice. Menší zvon (priemer 52,5 cm) má iba basreliéfový obraz sv. Michala Archanjela a letopočet 1752. Prvý zvon (väčší) zrejme nie je pôvodný. Na mieste vybodkovaného textu bol názov obce, kde pôvodne zvon patril. Pravdepodobne ním bol nahradený ten, ktorý v čase prvej svetovej vojny zrekvirovali na vojnové účely. Koncom 19. storočia patril kostol k najbohatším v okolí. Jednoloďový barokový interiér s polygonálnym uzáverom je zaklenutý valenou klenbou s lunetami a oválnymi štukovými obrazcami. Nad vchdom z južnej strany sa nachádza soška Sedembolestnej Panny Márie a socha sv. Antona. Oproti nim (severný múr lode) je ďalšia dvojica sôch: Terezka Ježiškova a sv. Jozef. Vľavo od oltára je socha patróna kostola sv. Michala Archanjela, vpravo soška Panny Márie. Novogotický oltár s Božským srdcom bol liturgicky upravený v osemdesiatych rokoch. Exteriér kostola je členený lizénovým rámom. Na západnej strane sa týči prestavaná veža zakončená cibuľovou plechovou strechou s latinským krížom. Na veži je nápis: ERRECTA ANNO DOMINI MDCCLXXXVIII. V jej južnej časti je vchod na chór s organom. Ešte v prvej tretine minulého storočia bola strecha na d loďou a sanktuáriom krytá šindľom. Dnes je zakrytie prevedené škridľou. Okolo kostola sa rozprestiera cintorín so starou márnicou a domom smútku postaveným v roku 1972. V areáli cintorína je i pomník padlých v prvej svetovej vojne a dodatočne sú pripojené aj mená padlých v druhej svetovej vojne. V blízkosti tohoto pomníka je v zasklenej nike umiestnená soška Panny Márie. Při vchode do kostola stojí misijný kríž. Dnešná bariérová ohrada okolo miesta posledného odpočinku bola urobená brigádnicky. Zachovala sa však aj časť pôvodného starého kamenného múra.

V obci sa nachádzajú sakrálne plastiky, ktoré sú výsledkom zbožnosti, úcty a nádejí nielen tých, čo sa zaslúžili o ich postavenie , ale postojom miestnych ľudí k životu v minulosti. sv. Florián

Kňazi pochádzajúci z Bíňoviec

FABRI Martin

Narodený v Bíňovciach. V roku 1628 ukončil v Trnave štúdiá v triede rétorov ako "Maetinus Fabri Binoczensis Slavus" a odchádza k jezuitom do Loebenu. V roku 1643 prednášal na teologickej fakulte Trnavskej univerzity. Zomrel 10. novembra 1646.

IVANIČ Juraj

Narodil sa v roku 1656 v Bíňovciach. Dňa 18. októbra 1675 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Po absolvovaní štúdií pôsobil 11 rokov ako profesor rétoriky v Košiciach, potom bol rektorom budínskeho seminára a slovenským kazateľom v Budíne. Jeho literárne práce prevažne náboženského charakteru zostali v rukopise. Zomrel 3. apríla 1723 v Budíne.

LINGOJ Ján

Rodák z Bíňoviec. V roku 1639 študoval v Trnave na gymnáziu. Po štúdiách sa stal kňazom-jezuitom. V roku 1659 prednášal na univerzite etiku a logiku. Počas tureckých vpádov sa dostal do rúk Turkom, ktorí ho predali v Hlohovci Trajanovi Cantacusenovi a bol uväznený. Neskôr ho prepustili na slobodu. V roku 1681 je zapísaný v Jezuitskej rezidencii banskobystrickej.

MIKULKA Anton VDP

Katolícky kňaz, narodil sa 1. decembra 1905 v Bíňovciach. Gymnázium absolvoval v Trnave v roku 1928. Teológiu študoval v Kňažskom seminári v Trnave, kde bol 19. marca 1933 vysvätený za kňaza. Kaplánoval v Dvorníkoch, v Rači, v Borskom Mikuláši. V roku 1935 sa stal administrátorom vo farnosti Cerová-Lieskové a neskôr ako farár. Roku 1939 pôsobí ako farár v Kútoch a 22. septembra 1953 nastupuje na faru v Bernolákove. Od 1. mája 1962 sa stal farárom a obvodným dekanom v Pezinku, kde aj zomrel 17. októbra 1975. Pochovaný je v rodných Bíňovciach.

MIKULKA Vojtech MONS. ThDr. PHD.

Synovec VDP. Antona Mikulku sa narodil 22. februára 1926 v Bíňovciach. Po absolvovaní gymnázia v Trnave pokračoval v štúdiu na teologickej fakulte v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený 6. mája 1950 biskupom Dr. Ambrózom Lazíkom. Ako farár začal pôsobiť v Bratislave - Prievoze vo februári 1960. V rokoch 1964 -67 bol špirituálom v kňazskom seminári v Bratislave. Od 20. augusta 1970 je farárom v Sokolovciach. Popri neprerušenej pastorácii je od 1. januára 1990 docentom na RKCMBF UK v Bratislave, kde je prodekanom. V rokoch 1970 - l990 sa aktívne venoval duchovnému formovaniu rehoľných sestier. Neskôr pôsobil v rehole Kongregácia Notre Dame v Novákoch. Zomrel v Cíferi a pochovaný bol 9. februára 2008 v Bíňovciach.

TOMAŠOVIČ Cyril Vdp. ThDr.

Narodil sa 4. júla 1921 v Bíňovciach. Maturoval na Štátnom slovenskom gymnáziu v Nitre v roku 1944. Rímskokatolícku teologickú fakultu v Bratislave absolvoval v roku 1949 a vysvätený za kňaza bol 12. apríla 1949 v Dóme sv. Martina. Kaplánoval v Preseľanoch a Mojmírovciach. Ako farár pôsobil na viacerých miestach. Zomrel 17. novembra 1970. Pochovaný je v rodných Bíňovciach.

TOMAŠOVIČ Michal Vdp.

Narodil sa 9. septembra 1919 v Bíňovciach je bratom Cyrila Tomašoviča. Gymnázium navštevoval v Trnave a v Malackách, kde v roku 1942 maturoval. Teológiu študoval v Kňazskom seminári v Nitre a na RKBF v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený v Bratislave 22. júna 1947. Kaplánoval v Šamoríne, Gajaroch a vo Veľkom Záluží. Ako farár pôsobil v Blahovej, Radošovciach, Dolnom Piali a od roku 1969 v Hrádku nad Váhom. Roku 1992 odišiel na odpočinok, ktorý trávil v Trstíne. Počas choroby vdp. Ota Školudu zastupuje v pastorácii. Zomrel 24. mája 1999, pochovaný je v rodných Bíňovciach.